Ako bolo...

Eschenbach, mestečko ležiace v Bavorsku, je pre niektorých študentov GJH snáď o niečo bližšie ako ostatné, hoc aj väčšie mestá v Nemecku (teda asi okrem Mníchova, kvôli každoročnému Oktoberfestu). Našu školu totižto spája s eschenbachskym gymnáziom už 40-ročná tradícia výmenného pobytu študentov. Prvá výmena sa uskutočnila v roku 1969 z podnetu nemeckých študentov, ktorí chceli využiť podmienky Pražskej jari na spoznanie vtedajšieho Československa. Túto výmenu si vtedy zorganizovali študenti sami. Nasledujúca výmena bola uskutočnená až v roku 1990, kvôli uzavretým hraniciam vtedajšieho režimu. Od tohto roku sa každoročne, s výnimkou 2 rokov, táto výmena konala.
Tohtoročná výmena sa začala v apríli 2009, keď sa 22 študentov, vrátane mňa, s p.p. Hafnerovou a p.p. Mayerom vybralo do Nemecka za svojimi výmennými študentami, ktorých si povyberali na základe ich listov. Po príchode do Eschenbachu sme sa zoznámili s našimi rodinami, ktoré sa pre nás na nasledujúcich 10 dní stali hostiteľskými rodinami. Tie si nás porozvážali do svojich domov v blízkom i ďalekom okolí Eschenbachu. Za 10 dní, čo sme tam boli, sme toho videli a zažili ozaj veľa. Boli sme v mestách ako Norimberg a Regensburg, pochodili sme si pracovný tábor Flossenburg, navštívili sme americkú vojenskú základňu v Grafenwoehre a videli sme časť bývalej hranice medzi východným a západným blokom v mestečku Modlareuth. Vrcholom nášho oficiálneho programu bola večera zorganizovaná v aule gymnázia pre nás a našich výmenných partnerov s rodinami. Tam sme všetci študenti spoločne zaspievali európsku, nemeckú aj slovenskú hymnu čo možno nebol až taký umelecký zážitok, ale bolo zábavné počuť,ako sa Nemci trápia s textom našej hymny :)
Ale podľa mňa, to ozajstné Nemecko a Nemcov sme spoznali počas neoficiálneho programu bez profesorov. Nemci nám prichystali ozaj pestrý program, čo sa večerov týka a zakaždým nám ukázali niečo iné. Raz to bola barbecue párty pri jazere, inokedy diskotéka v discoklube a viackrát sme boli aj v domoch a v záhradách našich nemeckých rodín.
Keď sme sa o tých 10 dní museli rozlúčiť, bolo to ťažké, ale odchádzali sme s dobrým vedomím, že sa v septembri opäť stretneme.
A tak sme sa tešili na príchod „našich“ Nemcov na vlakovú stanicu uprostred septembra 2009. Aj oni tu boli na 10 dní. Tak sme ich naplno využili.
Poukazovali sme im nielen krásy Bratislavy a jej okolia ako hrad Devín a historické centrum, ale aj iné miesta na Slovensku ako Kežmarok, Bojnice, Poprad. Tri dni sme pobudli aj vo Vysokých Tatrách a pochodili sme tatranské plesá a Hrebienok so Studenovodskými vodopádmi. A dokonca sme Nemcov zasvätili do tradičných slovenských remesiel, ktoré si aj sami vyskúšali v ÚĽUVe. Aby kultúry nebolo málo, boli sme sa pozrieť v novej budove SND a v historickej budove sme boli aj na opere. Ale nenechali sme sa zahanbiť ani tým neoficiálnym programom a Nemcov sme zoznámili s atmosférou nočnej Bratislavy, ktorá sa im ozaj veľmi páčila. Ako protiklad k týmto večerom sme mávali grill párty pod holým nebom.
Aby som to zhrnula, myslím si, že program tejto výmeny nebol to, čo malo byť jej pointou. To, kvôli čomu si to budem pamätať ešte veľmi dlhý čas, bude tá atmosféra, ktorá celý čas panovala medzi nami. Naviazali sa silné priateľstvá, úžasne sme si navzájom rozumeli, a nemyslím tým len po jazykovej stránke. Bolo jedno, či si rozprával nemecky, anglicky, slovensky alebo posunkovo vždy sme sa dohodli. Určite sme si z toho všetci niečo vzali, niečo získali. A možno by som aj touto cestou chcela poďakovať všetkým ľuďom, ktorí sa akokoľvek podieľali na tom, aby táto výmena bola tým, čím bola, lebo naozaj to stálo za to.

Tonka Koplíková, oktáva A Keď si teraz spätne spomínam na všetko čo som s nemcami zažila - na všetky časti nášho oficiálneho (aj neoficiálneho) programu a prezerám si naše spoločné fotky, prichádza na mňa mierna nostalgia...

Čo všetko to so sebou vlastne prinieslo? No, musela som vedieť vychádzať s mojou hosťovskou rodinou, dokázať nadviazať priateľstvá a zabaviť sa so študentmi z inej krajiny, spoznať ich zvyky, tradície, ale hlavne som musela komunikavať v ich jazyku.

A to všetko sa mi úspešne podarilo:-)

Čo k tomu dodať? Snáď len toľko, že to bolo pre mňa tých najlepších 2x10 dní, plných neuveriteľných zážitkov a skúseností. Som veľmi rada, že som sa mohla zúčastniť, a že mám teraz nemeckých kamarátov, s ktorými som stále v kontakte.

Ďakujem profesorovi Mayerovi, že sa podujal zorganizovať takýto úspešný program a vysoko ho odporúčam každému, kto má rád Nemecko a nemecký jazyk:-) Barbara, 4.IB