Ako bolo...

Dlho som sa rozhodovala, či sa zúčastním tohto pobytu. Nakoniec som išla a hoci som nikoho nepoznala, vôbec to nevadilo. Ako so Slovákmi, tak aj s Nemcami sme si vytvorili dobré vzťahy. Spoznali sme veľa zaujímavých miest v Bavorsku, navštívili sme rôzne pamiatky, plavili sme sa loďou a boli sme v známych mestách ako Norimberg, či navštívili sme aj koncentračný tábor. Po večeroch sme zase mali voľný program a zabávali sme sa pri jazere či oslavovali u niekoho doma. Doma sme sa zase o Nemcov každý deň pekne starali a poukazovali sme im krásy Slovenska. Program bol celkom vyťažený, a tak sme boli veľmi vyčerpaní. Bola škoda že sme sa všetci nerozprávali po nemecky ale miešali sme to s Angličtinou a Slovenčinou. No napriek tomu som sa o Nemcoch a ich kultúre vďaka novým kamarátom i z rodiny mojej „sestry“ veľa dozvedela, a tak bol tento čas zábavný i poučný.
Miška, 4 IB, október 2010

Keďže sa moja znalosť Nemčiny nedá pokladať ani za zlý vtip, na študentskú výmenu som sa prihlásil z recesie. Z recesie a kvôli tomu, že ako správny študent som sa chcel uliať zo školy. A tak som si vybral podľa fotky a niektorých základných informácii svojho nemeckého parťáka a mesiac na to som mu už takpovediac klopal na dvere. Okrem toho, že to bola perfektná skúsenosť-bývať v rodine a byť odkázaný na cudzí jazyk, ktorý som si musel aspoň trocha zdokonaliť-to však bolo aj omnoho viac. Videl som ďalší kus sveta, navštívil som úžasné miesta a dozvedel som sa zase niečo viac. Avšak tým najhlavnejším pre mňa ostáva to, že som spoznal ľudí s ktorými som zažil chvíle na ktoré nikdy nezabudnem.
Robo Barca VIII.BO 2010

Do výmeny som sa prihlásila s cielom zažiť niečo nové.Teraz už môžem vyhlásiť, že to niečo nové mi výmena jednoznačne poskytla. Samozrejme aj niečo oveľa viac:množstvo krásnych exkurzií, zábavnú spoločnosť, nezabudnutelné zážitky a spomienky. Túto akciu môžem každému len vrelo odporúčať.
Anita Zborková III.Bg 2010

Vyvrcholením programu bol trojdňový pobyt vo Vysokých Tatrách, ktorého sa zúčastnilo 37 žiakov a 4 učtelia. Po niekoľkohodinovej ceste vlakom sme konečne dorazili do Tatier. V krátkosti sme sa ubytovali v hoteli FIS a vydali sa na našu prvú cestu - k vodopádu Skok. Nie príliš náročná túra evidentne dala zabrať niektorým študentom z nemecko-slovenskej družiny, bola však vhodným uvítaním do tatranského prostredia. Ďalší deň sme sa najprv presunuli do Tatranskej Lomnice odkiaľ sme sa lanovkou vyviezli na Skalnaté Pleso. Tam nás už čakala pripravená exkurzia po "hvezdárni" jedným z pracovníkov Slovenskej akadémie vied. Naším šťastím bolo aj pekné počasie, a tak sme si mohli spraviť aj pekný výlet okolo Studenovodských vodopádov na Hrebienok. Odtiaľ zase peši do Starého Smokovca. Posledný deň sme si prešli celé historické centrum Kežmarku spolu s významným dreveným artikulárnym kostolom zapísaným v UNESCO, lýceom, novým kostolom a hradom. Všetci účastníci si výlet v Tatrách pochvaľovali, či už zo slovenskej alebo nemeckej strany a na únavnú cestu vlakom späť do Bratislavy sa nikto príliš netešil.
Michal Ovádek, okt. 2010

O Eschenbachu som sa dozvedel našťastie včas od našej pani profesorky Zajacovej. Spočiatku si vravím šak sa naučím Nemčinu, nedbám idem do toho, a tak s pár spolužiakmi sme sa dali na najfantastickejší výlet do Nemecka. Desať dní v Nemecku, tie boli skvelé. Výlety po blízkych pamiatkach kde už neraz náš pán profesor Mayer strácal s nami nervy boli taktiež na nezabudnutie. A to som si myslel že múzeá a prehliadka centier miest musí byť zásadne otrava. Prepáčte pán profesor aj tak ste najlepší J. Naučili sme sa aj veľa po Nemecky, aj keď pravdu povediac niečo na hodine využiť sa jednoducho nedá. Moja rodinka v Nemecku, no poviem, že cítil som sa ako doma. A naše nemecké mamičky a oteckovia boli aj taký milí, že nás aj na všetky večerné akcie poodvážali. A to ich nebolo málo. A keď toto nemecké dobrodružstvo skončilo, tak už sme všetci s očakávaním čakali na september a príchod našich Nemcov ku nám domov. Na Slovensku to nebolo o nič iné. Výlet v Tatrách ? Najsamlepší, aj keď tu a tam sme nejaké to huncútstvo vyparatili v konečnom dôsledku nič zlé sa nestalo a v zdraví sme sa vrátili späť do Bratislavy, kde nieje o nič horšie ako v Tatrách. A myslím si, že hovorím za všetkých zúčastnených ak poviem, že ak by som sa nezúčastnil akcie Eschenbach 2009/2010 tak by som ľutoval. Tak chcel by som ešte poďakovať prof. Mayerovi ktorý toto všetko tak príkladne zorganizoval a dával na nás pozor a menej zdatným nemčinárom aj tu a tam poprekladal. A som rád, že som sa toho mohol zúčastňovať. Vrelo odporúčam (aj tým, čo nevedia po Nemecky).
Tomáš Lempochner 3.Bg, 2010